Deflektory Audi - protiprievanové deflektory.
Niečo z histórie značky AUDI
Za zrodom tejto slávnej značky z roku 1899 stojí August Horch. Horch pracoval v rokoch 1896 až 1899 ako konštruktér v Benzovej automobilke. Jednalo sa o Karla Benza - áno je to ten Benz a súčasná automobilka Mercedes. V jeho vlastnej továrni sa po osamostatnení zrodilo množstvo technicky vyspelých automobilov s veľkými motormi, ktoré boli typické svojimi úplne zakrytovanými podvozkami.
I cez množstvo úspechov sa Horchovej automobilke prestalo po uvedení prvého šesťvalca dariť, v roku 1910 preto Horch zo svojej továrne odišiel a znovu sa osamostatnil. Stálo to veľa úsilia a námahi opustiť vlastnú fabriku ale Horch sa podruhý krát sám postavil na nohy. Pre svoju novú automobilku použil latinský ekvivalent nemeckého výrazu „Horch“ (počúvaj!), teda „Audi“.
Pre sídlo nového podniku zvolil Horch saský Cvikov, výroba začala so štvorvalcom s objemom 2 612 ccm, výrazne pripomínajúcim jeho poslednú konštrukciu v továrni Horch. Nasledovali ďalšie Audi štvorvalcové modely s objemom 3 562 ccm, 4 680 ccm a 5 720 ccm, ktoré vďaka „F“ hlave (sacie ventily visuté, výfukové vedenie odspodu) dosiahli mnoho športových úspechov. Po prvej svetovej vojne sa predstavil štvorvalec 8/28 PS a K, v roku 1924 konečne prišiel šesťvalec. Jeho objem bol 4 655 ccm, dostal sedemkrát uložený kľukový hriadeľ, vačkový hriadeľ priamo v hlave valcov a blok motoru odliaty zo silumínovej zliatiny. Hydraulická servobrzda pôsobila už na všetky štyri kolesá. Posledným motorom navrhnutým pred predajom firmy Skaftemu Rasmussenovi bol osemvalec s objemom 4 872 ccm z roku 1928, inštalovaný do modelov R a Imperator.
Rasmussen, zakladateľ konkurenčnej automobilky DKW, v tej dobe kúpil licenciu na výrobu amerických motorov Audi Super 90 Rickenbacker, ktoré boli od roku 1929 montované na podvozky Audi ako typy Dresden (šesťvalec) a Zwickau (osemvalec). V roku 1932 prebehla veľká fúzia. Automobilky Audi, DKW, Wanderer a Horch sa zlúčili do koncernu Auto Union. Audi Front z roku 1933 mal pod kapotou šesťvalec Wanderer s objemom 2 300 ccm a visutými ventilmi, podvozok bol dielom továrne Horch, ale predovšetkým sa jednalo o vozidlá s pohonom predných kolies. Po počiatočných technických problémoch sa model Front nakoniec presadil a vo výrobe zotrval až do začiatku druhej svetovej vojny.
Po ich skončení boli zahájené kroky k obnoveniu slávy koncernu Auto Union, pretože sa však ich továreň nachádzali v Cvikove, ktorý pripadol do sovietskej sféry vplyvu, boli následne znárodnené a premenované na Sachsenring Automobilwerke. Namiesto progresívnych konštrukcií tu preto od tej doby vznikali vozidlá IFA, Trabant a Wartburg. Značka Audi preto z prachu povstala až v roku 1965, kedy v novom sídle v Ingolstadtu predstavili Audi Quattromodel Audi 60, nasledovaný väčším typom 90 a v roku 1970 modelom 100. Tieto štvorvalcové pohonné jednotky vychádzali ešte z konštrukcie Mercedes – Benz, ktorý do tej doby Auto Union vlastnil. Zaujímavým vozidlom bol model 100 v prevedení Coupé S, ktorý mal napríklad hrebeňové riadenie a kotúčové brzdy uložené až u rozvodovky. Jeho štvorvalec s objemom 1 871 ccm s výkonom 115 koní tomuto vozidlu umožňoval dosiahnuť najvyššiu rýchlosť 185 km/h a zrýchlenie z 0 na 100 km/h pod 10 s.
V roku 1973 bol uvedený typ 80 a o tri roky neskôr nová rada 100, od roku 1977 dodávaná tiež s päťvalcovým motorom. Malé Audi 50 z tejto doby bolo konštrukčne spriaznené s Volkswagenom Polo a jeho výroba pod značkou Audi bola následne ukončená.
Dnes Audi vyrába progresívne riešené luxusné autá so športovým nádychom. Medzi zásluhy tejto značky patrí rozvinutie systému stáleho pohonu všetkých kolies Quattro, vznetových priamovstrekových motorov TDI alebo hliníkových karosárskych skeletov ASF. Súčasné portfólio modelov siaha od malého A2 po reprezentačné A8. Pán Horch by mal určite radosť.